Načalo Indikta

1. september

Otcovia nicejského koncilu (roku 325) prijali 1. september za začiatok liturgického roka, čo zostalo vo východnej cirkvi až do dnes. Tento deň nazývame ináč i začiatkom Indiktu. Indikt pochádza z latinského "indictio", čo znamená ohlásenie, odhadnutie. Pôvodne to bol výnos rímskych cisárov, ktorý nariaďoval každých päť rokov urobiť súpis a ohodnotenie pozemkov vo vlastníctve občanov. Na začiatku sa termín "indikt" používal na označenie finančného roka, ale neskôr sa stal východiskovým bodom aj pre označenie dátumov spoločenského života.

Cirkev si tento deň pripomína príchod Ježiša Krista do synagógy v Nazarete, kde čítal proroka Izaiáša (Lk 4.16 - 21) a víťazstvo Konštantína Veľkého (21.5) nad Maxenciom 1.9.312, po ktorom daroval kresťanom úplnú slobodu.

 

Indikt

 

Liturgický rok je rok slnečný, ustanovený Cirkvou, v priebehu ktorého spomína na Kristové tajomstvá a sprítomňuje ich, aby veriaci ľud z nich čerpal spásonosnú milosť. Cirkevný liturgický rok má kristocentrický charakter. Liturgický rok nazývame aj cirkevným rokom. Dôvod rozdielneho názvu je v tom, že v niečom sa kalendár občiansky (svetský) zhoduje s cirkevným kalendárom, v niečom sa zas od neho odlišuje. Cirkevný rok v byzantskom obrade je zvláštny tým, že sa nezačína občianskym novým rokom v januári, ale jeho začiatok je 1. septembra. Začiatok cirkevného roku nazývame ináč aj začiatkom indiktu. Znamená to úplný cirkevný rok v trvaní od 1. septembra do 31. augusta.

Indikt – je z latinského slova „indictio“ a doslovne znamená: ohlásenie, určiť cenu, odhadnúť. Tak sa nazýval výnos rímskych cisárov, ktorý nariaďoval každých päť rokov uskutočniť súpis a ohodnotenie pozemkov vo vlastníctve občanov. Prvé indikty sa objavili za cisára Diokleciána (284-305) od roku 297, ktoré nariaďovali súpis a ohodnotenie pozemkov za každých pätnásť rokov. Postupne slovo „indikt“ nadobudlo význam pre celý pätnásťročný cyklus, ale bol aj označením pre jeho prvý deň. V počiatkoch sa výraz „indikt“ užíval len pre finančný rok. Postupne sa však stal východiskovým bodom aj na označenie rôznych dátumov spoločenského života. Finančný rok sa nekryl s astronomickým rokom, ktorý od reformy Júliusa Cézara sa začínal (od roku 46 pred narodením Ježiša Krista) 1. januára. Prvým dňom indiktu bol najprv 23. september – deň narodenín cisára Augusta. Od čias cisára Konštantína Veľkého (306-337) začiatok indiktu bol preložený na 1. september každého bežného roku.

Otcovia Nicejského snemu v roku 325 prijali deň 1. september na začiatok cirkevného roka a tak ostal východnej cirkvi až dodnes. Indikt, o ktorom hovoríme – lebo boli aj iné indikty – má ináč aj názov „byzantský“ alebo „konštantínopolský“, alebo je pomenovaný podľa mena cisára, ktorý začiatok určil na prvý september – „Indikt Konštantínov“. Bol záväzný s výnimkou Egypta v celej rímskej ríši. Cisár Justínián I. (527-565) nariadil, aby sa všetky úradné dokumenty uvádzali dátumom podľa indiktu. Za pápeža Pelagia II. (579-590) aj v Ríme prijali tento indikt na označenie všetkých úradných dokumentov a až v roku 1097 od neho odstúpili.

Odkedy sa deň 1. september stal začiatkom cirkevného roka, dostal náboženskú náplň so svojou vlastnou bohoslužbou. V byzantskom obrade v prvý deň liturgického roku čítame zo sv. evanjelia tú časť, v ktorej sa spomína, že Ježiš Kristus prišiel do synagógy v Nazarete a prečítal slová proroka Izaiáša: „Duch Pánov je nado mnou, preto ma pomazal… hlásať milostivý rok Pánov“ (Lk 4, 18-19). Kedy sa stal začiatok indiktu cirkevný sviatkom, presne nevieme. Jeho pôvod však kladieme do 8. storočia.

Na začiatku nového liturgického roka modlíme sa slovami tropára z 1. septembra: „Pán všetkého stvorenia, zo svojej moci si ustanovil obdobia i roky. Vo svojej dobrote žehnaj i tento rok. Udeľ pokoj našej vlasti i nášmu mestu (našej obci). Ochraňuj nás na príhovor Matky Božej.“

Pripomeňme si už raz citované slová dekrétu II. vatikánskeho koncilu: "O posvätnej liturgii - Sacrosanctum concilium (ďalej len SC)", ale aj ďalšie zatial málo známe citácie:

"Dobrotivá Matka Cirkev pokladá za povinnosť ohlasovať spásonosné dielo svojho Božského Ženícha posvätnou spomienkou. Každý týždeň si pripomína Vzkriesenie Pánovo, okrem toho si raz do roka pripomína umučenie Pána na sviatok Paschy. Cez rok Cirkev postupne predkladá tajomstvo Kristovho vtelenia a Narodenia až po Nanebovstúpenie, po Turice a po očakávanie blaženej nádeje a príchodu Pána. Takto otvára veriacim poklady čnosti a zásluh svojho Pána, a neustále im ich sprítomňuje, aby z nich čerpali a naplnili sa spasiteľnou milosťou.

V ročnom cykle slávenia si Cirkev uctievaj aj presvätú Bohorodičku, ktorá je spojená so spasiteľným dielom svojho Syna. V cykle sú zaradené aj spomienkové dni mučeníkov a iných svätých, ktorí sa stali dokonalými pomocou milosti Božej a teraz vzdávajú vďaku Bohu a neustále sa prihovárajú za nás pred Bohom.

Liturgický rok je bohatý. Po poriadku nás vovedie počas celého roku a stavia pred oči svojich veriacich život, utrpenie, smrť i vzkriesenie nášho Božského Spasiteľa, velebí Božie materstvo prečistej Panny Márie a jej mocnú ochranu, stavia pred náš zrak skutky svätých mužov a žien. Čas pôstu má napomôcť veriacim stať sa viac pánmi nad svojimi náklonnosťami a tak sa pripraviť na stretnutie s Kristom v Eucharistii počas pozemského života a v deň jeho druhého príchodu na konci sveta.

Svätý evanjelista Ján vo svojom zjavení hovorí: "Uprostred jeho námestia, z oboch strán rieky, je strom života, ktorý prináša dvanásť ráz ovocie, každý mesiac dáva svoje ovocie a lístie stromu je na uzdravovanie národov. (Zjv 22,2) Denne, celý týždeň, mesiac, ba celý rok nás sýti duchovnými plodmi. Kto sa aktívne zúčastňuje na sviatkoch liturgického roku, v srdci toho sa objavia aj jeho plody: láska k Bohu a k blížnemu, dar viery a nádeje, rozličných čností, duch obety, duch modlitby a pokánia, bez ktorých niet opravdivého kresťanského života.

Liturgický rok nás má čím viac priblížiť ku Kristovi a premieňať nás v Krista. Ako Kristus je centrom liturgického roku, tak ten istý Kristus má byť aj stredobodom nášho osobného života.

Zdroj: 1. Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov, 1998. ISBN 80-967341-1-3. ; 2. BOHÁČ, V.: Liturgika I. Spolok b. P.P.Gojdiča : Prešov, 1997. ISBN 80-967341-5-6 ; Slovo 17/1994 (www.zoe.sk)