Jeden farár uverejnil v novinách toto oznámenie: „S hlbokou ľútosťou oznamujem, že zomrel chrám sv. Štefana. Smútočná slávnosť bude v nedeľu o 11. hodine.“ Pravdaže chrám bol v nedeľu preplnený, každý bol zvedavý. Farár vo svojej kázni povedal: „Nemám už nádej na oživenie našej farnosti, chcem sa však ešte naposledy pokúsiť. Prejdite, prosím, všetci popri tejto rakve a pozrite na mŕtveho. Potom odíďte z nášho chrámu severným východom. Ak sa rozhodnete ináč, vráťte sa opäť do chrámu cez východnú bránu. Potom by sme prípadne mohli odbaviť ďakovné bohoslužby!”
Nato kňaz pristúpil k rakve a otvoril ju. Všetci boli zvedaví, kto asi leží v rakve. A každý, kto chcel vidieť mŕtvy chrám sv. Štefana a sklonil sa ponad rakvu, uzrel v zrkadle - seba samého.